CASLIN 2011

18. ročník konferencie Caslin, ktorý sa konal 12. - 15. 6. 2011, sa venoval podpore a novým možnostiam silných centralizovaných služieb, ktoré umožnia efektívnym spôsobom pokryť informačné potreby používateľov. Jednotlivé prednášky sa venovali technickým, organizačným, legislatívnym aj ekonomickým otázkam. Organizáciu konferencie si vzala na starosti Masarykova univerzita, ako miestom konania bol hotel Stanton v Brne. Okrem prednášok a workshopov mali účastníci tejto medzinárodnej konferencie možnosť absolvovať aj niekoľko zážitkových akcií, napr. výlet loďou po Brnenskej priehrade spojený s rautom. Program bol rozdelený do 4 dní, pričom prvý deň bol venovaný registrácii a výletu do Rajhradského kláštera, druhý pozostával z predobedného a poobedného bloku prednášok, počas tretieho dňa bolo možné okrem prednášok navštíviť aj workshopy a posledný, štvrtý deň sa venoval akváriu, teda riadenej diskusii, ktorá sa týkala tém preberaných na konferencii.

V úvode už tradične vystúpil a konferenciu zahájil Andrew Lass  (Mount Holyoke College, USA) a vyzdvihol potrebu aktivity zo strany knihovníckych profesionálov, pretože veci dotýkajúce sa nášho oboru sa hýbu rýchlo a nesmieme dopustiť aby nám takpovediac „ušiel vlak".

Prednášky

Tamar Sadeh - The Power of Aggregation: A Quantum Leap in Resource Discovery and Management

V rámci prednáškových blokov ako prvá vystúpila Tamar Sadeh, ktorá sa momentálne profesne venuje marketingu nových technológií v spoločnosti Ex Libris, kde zároveň vedie projekt Ex Libris open-platform program. Svoju prednášku otvorila upozornením na množstvo rôznych dostupných zdrojov, čo demonštrovala na príklade študenta, ktorý má napísať seminárnu prácu o Franzovi Kafkovi a k dispozícii má tak zdroje digitálne, ako papierové, môže využiť rozličné formy dokumentov atď. Knižnica v 21. storočí spája používateľov, technológie,  samotnú podstatu inštitúcie a základný prvok - obsah.

Je zrejmé, že pokrok ľudí v počítačovej gramotnosti a vyhľadávaní informácií na internete neustále rastie, naproti tomu využívanie služieb knižnice klesá  - čím to je? T. Sadeh sa domnieva, že ľudia nerozlišujú hľadanie v Google a databázach, vyhovuje im pohodlný prístup k už spracovaným informáciám.  Situáciu v knižniciach  komplikuje to, že knihovníci aj používatelia sa musia vyrovnať s niekoľkými UI - cieľom firmy ExLibris aj profesionálov z oblasti knihovníctva je a malo by byť spojenie týchto rozhraní do jedného. Knihovníci sa podľa T. Sadeh musia zamerať na otvorené rozhrania, publikovanie, technológie...  Ako docieliť prekrytie cieľov knihovníkov a používateľov? Každý systém musí byť v prvom rade prispôsobený ľuďom a aby to knižnice dokázali, mali by sa starať o nasledujúce veci:

Obsah

Musí byť relevantný, dostupný (online), kvalitný (recenzovaný, s citáciami), aby medzi materiálmi neexistovala akákoľvek fyzická bariéra, hoci materiály sú rozdielneho typu (napr. audionahrávka a súbor textu PDF). Knižnica samotná obsahuje katalógy, digitálne repozitáre, atď. musíme si však uvedomiť, že by sme mali ponúkať aj iný obsah, ideálne zdieľaním jedného centrálneho úložiska dát niekoľkými inštitúciami. Takýto systém ponúka napríklad nástroj Primo od ExLibris, ktorý je aj v súlade s predchádzajúcimi slovami T. Sadeh prezentovaný ako model knihovníckeho „googlu" , ktorý zastrešuje všetky dokumenty v knižnici (tlačené, digitálne) bez ohľadu na ich formu sprístupnenia.

User experience 

Používateľská prívetivosť je pre knižnice kľúčová a práve zložitosť mnohých knižničných systémov môže byť príčinou toho, že čoraz viac ľudí dáva prednosť jednoduchému a zrozumiteľnému Google pred hľadaním informácií v knižnici.  Z hľadiska používateľskej prívetivosti T. Sadeh zdôraznila napr. rýchlosť systému, relevanciu zoradenia výsledkov a použitie našeptávania   („did you mean...?").

Kontext

Do kontextu spadá otázka brandingu - image knižnice, naše inštitúcie by si mali budovať image hodnoverných autorít, ktoré dokážu nestranne a čo najlepšie zodpovedať otázky, ktoré im kladie používateľ a poradiť mu najvhodnejší a najrelevantnejší zdroj.

Relevance ranking (hodnotenie relevantnosti)

Opäť nasleduje k prirovnaniu ku Google a jeho PageRanku, ktorý T. Sadeh aplikuje na vyhľadávaný dokument - pri hľadaní odpovede na otázku môže používateľa ovplyvniť napr. počet stiahnutia určitého dokumentu, počet citácií, kvalita, impact factor, čerstvosť dokumentu... Jeho potreby budú reflektovať aj vlastnosti jeho samotného, napr. čím väčší odborník v danej oblasti, tým špecifickejší dokument pravdepodobne bude hľadať.)

V závere svojej prezentácie sa T. Sadeh vracia k spomínanému Franzovi Kafkovi a demonštruje na jeho dielach vyhľadávanie a prácu v systéme Primo.

Ari Rouvari - Finnish National Digital Library Public Interface

Druhý prednášajúci, Ari Rouvari pôsobí v National Library of Finland, kde zodpovedá za vývoj projektu National Digital Library.

Projekt Národnej digitálnej knižnice (NDL), začal v roku 2008 a bol dokončený v marci roku 2011, vybudovanie systému dlhodobej rezervácie je odhadované do roku 2016. A. Rouvari vysvetľuje, prečo s NDL vôbec začali - hlavným dôvodom bola nespokojnosť používateľov, ktorí hľadali komplexnejšie riešenie a systém Metalib im často pripadal komplikovaný na použitie, chceli teda vytvoriť jednotné UI, ktoré by sa jednoducho používalo a spájalo by zdroje z niekoľkých strán. Túto situáciu sa rozhodli riešiť zaobstaraním licencie Prima pre viacero typov inštitúcií - nielen pre knižnice, ale aj múzeá a archívy.  Finančnú podporu im zabezpečilo Ministerstvo školstva a kultúry, NDL je naviac súčasťou Europeany.

Napriek naplneniu niekoľkých cieľov, A. Rouvari podotýka, že ešte stále nie sú úplne spokojní, hoci sa im podarilo vytvoriť jednotné používateľské rozhranie - dôležité je aj prispôsobenie tohto UI jednotlivým organizáciám (vlastné logo...), vylepšenie poskytovania digitálnych aj analógových zdrojov v rámci jedného systému, odstránenie duplicít, neintuitívna práca s fasetami a pod.  Pri vylepšovaní celého projektu im pomáha úzka spolupráca s poskytovateľmi Prima, firmou ExLibris.

Martin Svoboda -  Celostátní služby NTK

Riaditeľ Národní technické knihovny v Prahe a jeden zo zakladateľov semináru Caslin, Martin Svoboda, v úvode zdôraznil motto, ktoré by podľa neho malo byť vlastné všetkým pracovníkom knižníc

Knihovníctvo nie je veda, ale služba - ak v ňom je nejaká veda, je to vedomie ako vykonávať túto službu lepšie."

Vo svojej prednáške hovorí o histórii projektov NTK (STK), spomína projekty ako INVIK (A library on your desktop, r. 1997), Z39.50 Interest Group-CZ (1999), prístup k rôznym databázam, záverečným prácam študentom (e-VŠKP, r. 2003), zrodenie NUŠL (Národní úložiště šedé literatury, r. 2005)...

NTK považuje za miesto „otvorených dverí" a verejných služieb a zároveň za miesto vhodné na stretávanie.  Design budovy funguje dobre aj v dnešnej dobe a pôsobí moderne aj 10 rokov po schválení architektonického projektu . Vďaka zjednodušeniu prístupu do fondu si ľudia začali požičiavať knihy, ktoré si nikdy predtým nepožičiavali.
Budúcnosť knihovníctva vidí M. Svoboda v dohode medzi inštitúciami, problém podľa neho nie je v technológii, ale vo vyjednávaní. Knižnice by mohli fungovať ako (digitálni) nakladatelia, či podpora nakladateľov - v tejto oblasti je však ešte potrebné vyriešiť veľa nezodpovedaných otázok, napr. otázku autorských práv. Čo sa týka publikácie, odkazuje M. Svoboda na Dokument budúcnosti od Elsevieru: www.articleofthefuture.com a končí svoju prednášku pozitívnym heslom:

Maja Žumer - Do we need to change? Do we want to change? The future of bibliographic information systems

Maja Žumer, profesorka knihovníctva a informačnej vedy na University of Ljubjana, hneď na úvod prednášky oznámila, že jej blok sa bude zaoberať zmenami a novinkami v našom obore, rovnako ako predchádzajúce bloky, lenže skôr v teoretickom zmysle.   Popisuje rodinu FRBR (Functional Requirements for Bibliographic Records, konceptuálny model bibliografického univerza), ktorá okrem samotného FRBR obsahuje aj jeho rozšírenie na oblasť menných a vecných autorít v modeloch FRAD (Funcional Requirements for Authority Data) a FRSAD (Funcional Requirements for Subject Authority Data).

Maja Žumer

Popisuje 4 používateľské úlohy bibliografických záznamov:

  • použiť údaje bibliografického popisu na vyhľadanie materiálov,ktorékorešpondujú s určitými kritériami
  • použiť bibliografické  údaje na identifikáciu entity
  • použiť údaje na výber entity, ktorá vyhovuje používateľovým potrebám
  • použiť údaje  na získanie prístupu k entite

V nasledujúcej časti prednášky M. Žumer popisuje rozdelenie FRBR entít do skupín  a  rozdiely v tomto rozdelení medzi FRBR, FRAD  a FRSAD:

FRBR

FRAD

FRSAD

Find

Find

Find

Identify

Identify

Identify

Select

Contextualize

Select

Obtain

Justify

Explore

M. Žumer uvažuje, či tieto konceptuálne modely pripomínajú aj mentálne modely - na túto tému usporiadali v Ljubljane pokus, ktorého sa zúčastnilo 30 ľudí - týkal sa iba entít prvej skupiny a účastníci v ňom mali triediť kartičky na niekoľkých úrovniach abstrakcií.

Výsledkom tejto štúdie bolo, že neexistuje jediný mentálny model, čím viac ľudia myslia v reláciách bibliografického univerza a čím viac s ním pracujú, tým sa ich mentálne modely viac podobajú na FRBR . Výsledky teda indikujú, že FRBR môže byť použité ako konceptuálny základ pre katalógy.

 

Štúdia mala pokračovanie v ktorom študenti mali pracovať s grafmi, ktoré vyjadrovali vzťah medzi určenými entitami a vybrať ten graf, ktorý tento vzťah najlepšie reprezentoval. Najčastejšou voľbou bol graf FRBR.
FRBR sa zdá byť ideálnym modelom, prečo ho teda neimplementovať do praxe okamžite?Na to M. Žumer odpovedá, že je potrebný ďalší vývoj modelu, harmonizácia rodiny FRBR, frbrizácia (extrahovanie konceptov FRBR z existujúcich bibliografických údajov), prezentácia výsledkov vyhľadávania a prvky sémantického webu.

Na záver svojej prednášky podotýka, že napriek tomu, že sa zrejme knižnice zmeniť nechcú, ale keďže by zotrvanie v starých koľajách viedlo ku strate používateľov, budú musieť. Maja Žumer však verí, že budúcnosť bude knižniciam priať a s týmto posolstvom svoju prednášku aj končí.

Juraj Noge - Centrálny register záverčných prác v SR a kontrola originality dokumentov ako centrálne poskytovaná služba

Juraj Noge, vedúci odboru rozvoja informačných technológií z CVTI SR, v úvode svojej prednášky hovorí o plagiátorstve ako celospoločenskom fenoméne - vďaka digitálnym technológiám má každý, kto chce, možnosť preberať výsledky cudzej duševnej činnosti. Najvypuklejšie sa plagiátorstvo prejavuje v oblasti školstva, nielen u študentov, ale dokonca aj u pracovníkov vo vede a výskume. Niektoré školy využívajú protiplagiátorský software, žiadalo sa však riešenie na celoštátnej úrovni.  V r. 2009 MŠ SR (Minsterstvo školstva Slovenskej Republiky) inicializovalo vybudovanie úložiska záverečných prác. V 1. etape riešenia nastala identifikácia východiskového stavu a navrhla sa koncepcia, ktorá riešila legislatívu a technického riešenia, problematiku autorských práv a licenčných zmlúv na diela, finančné zabezpečenie projektu atď. V 2. etape riešenia nastala samotná implementácia CRZP (centrálneho registru záverečných prác). 3. etapou riešenia bolo vytvorenie APS (antiplagiátorského systému) vo forme nadstavby CRZP.  Tento systém len vytvára výstup pre komisiu, ktorá rozhodne, či je práca skutočne plagiátom.  Momentálne je v systéme 140 000 prác, posiela tam záverečné práce 33 vysokých škôl. V závere svojej prednášky načrtol J. Noge perspektívu celého projektu - systém CRZP/APS by chceli rozšíriť aj do iných inštitúcií ako vysokých škôl, uvažuje sa napríklad o overovaní dokumentov, ktoré sú výstupmi výskumu a vývoja alebo dokumentov, ktoré sú súčasťou projektov finančne podporených z verejných zdrojov.

Nadežda Andrejčíková - Ako ponúknuť používateľom viac

Zástupkyňa spoločnosti Cosmotrnon, Nadežda Andrejčíková sa v svojej prednáške striedala s riaditeľom CITeM Moravského zemského muzea, Zdeňkom Lenhartom..

Kľúčovým prvkom ich prednášky bola interoperabilita, ktorú považujú v súvislosti s nárastom informačných zdrojov za nutnosť. Aby bolo možné v rozdielnych zdrojoch dosiahnuť sémantickú interoperabilitu, je potrebné sa sústrediť predovšetkým na dve kľúčové oblasti:

  • Metadátové schémy a pravidlá pre ich vypĺňanie
  • Budovanie systémov organizácie poznania, súborov autorít a systémov, určených pre klasifikáciu zdrojov.

Interoperabilitu rozdeľujú na organizačnú, technickú a sémantickú. Rozdielne typy inštitúcií používajú rozdielne formy metadátových schém a majú aj rozdielne požiadavky na tieto schémy. Z. Lenhart označuje za  požiadavky múzeí autority, hlbší informačný obsah, prepracované vzájomné väzby a používateľskú prívetivosť. V súlade s týmito požiadavkami je zlúčenie konceptuálnych modelov CIDOC CRM a FRBR, FRBRoo.

Projekt „Autority v prostředí muzeí a galerií - interoperabilita s NK ČR" má za cieľ vytvoriť funkčný model kooperácie pri tvorbe a využívaní databázy národných autorít. V rámci tohto projektu bola pilotným riešením spolupráca CITeM s Cosmotronom a vytvorenie samostatnej databázy MA, pri spolupráci 4 múzeí a galérií. Vďaka tomuto rozšíreniu je možné používateľom poskytnúť oveľa presnejšie, komplexnejšie vyhľadávanie, ale zároveň sa buduje základ pre prepojenie heterogénne orientovaných fondov na základe významu informácií v nich obsiahnutých.

Tomáš Řehák - Městská knihovna v Praze: Jedna za všechny, všechny za čtenáře

Tomáš Řehák na úvod svojej prednášky uvažuje o používateľoch opúšťajúcich knižnice a o úlohe, či význame knižníc v budúcnosti. Predstavuje prítomným svoju víziu budúcnosti nášho odvetvia, ktorá je nasledovná: v roku 2015 bude priemerná cena e-knihy 49 kč, zatiaľ čo cena papierovej knihy 500 kč. Papierových kníh bude vychádzať málo, zatiaľ čo e-kníh bude obrovské množstvo. Keďže vydávanie kníh bude veľmi jednoduché, vznikne veľa balastu a čitatelia sa medzi množstvom kníh budú ťažko orientovať. V takomto svete sa knižnica môže stať doporučovateľom, nezávislým recenzentom literatúry.  T. Řehák však pochybuje, že by knižnice mohli požičiavať e-knihy - tvrdí, že to nebude vyhovovať nakladateľom, pre ktorých sa staneme priamou konkurenciou. Výnimkou by mohlo byť prezenčné sprístupnenie elektronických dokumentov. Na záver uvádza motto:

Knižnica musí každému pomôcť nájsť relevantnú odpoveď a zmysluplnú otázku.

Matthew R. Goldner - Manage your library, not your technology: library services at Web-scale. 

Na úvod tretieho dňa konferencie vystúpil Matthew R. Goldner, Product & Technology Advocate v spoločnosti OCLC. Masová penetrácia internetu vo svete považuje M. Goldner pre knihovníkov za zásadnú. Ako technické riešenie našich problémov by mohol poslúžiť cloud computing. Hovorí sa o 4 typoch cloud computingu - založenom na infraštruktúre (Amazon), platforme (Facebook), aplikáciách (Netsuite), službách (Mint, ADP). Niektoré z týchto riešení sa kryjú - napr. Facebook poskytuje tak infraštruktúru ako platformu.   Ako príklad Web scale riešenia uvádza M. Goldner službu Ebay: jej autori najprv zhromaždili obrovské množstvo údajov o veciach na predaj. Potom na týchto údajoch vybudovali služby a vytvorili aplikácie na predaj. Vytvorili tak komunitu v ktorej každý užívateľ  Ebay vytvára hodnotu pre tých ostatných (napríklad na základe hodnotenia ostatných).

Matthew Goldner

V ďalšej časti svojej prednášky objastňuje M. Goldner, čo viedlo spoločnosť OCLS k vytvoreniu Web-scale Management Service. Jedná sa hlavne o nasledujúce dôvody:

  • knižnice nedokážu samostatne zaujať používateľov webu
  • ekonomické podmienky v knižniciach (musíme fungovať efektívne)
  • nový prístup k správe hybridných zbierok
  • spoločná práca môže znamenať rozdielnu budúcnosť
OCLS vytvorila OPAC novej generácie - WorldCat Local. Tento katalóg je určený iba jednej knižnici, umožňuje však vyhľadávať aj vo fondoch pridružených knižníc a využíva aj obsah databázy katalógu WorldCat - niektorí používatelia tvrdia, že WorldCat Local nevidia ako katalóg, ale ako službu podobnú Google - a to je v dnešnom svete výhodné.

Na záver svojej prednášky M. Goldner opakuje, že spolupráca je pri knižnice kľúčová a môže kompletne zmeniť ich budúcnosť.

Abby Clobridge - Open Access: Global Issues, Local Implementations and Union Catalogs

Abby Clobridge je riaditeľkou spoločnosti Clobridge Consulting, ktorú založila v roku 2010, profesne sa venuje problematike open access a digitálnych repozitárov.
Na úvod svojej prednášky  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sme neostali pri starých mentálnych modeloch, aby sme netrvali na určitej podobe knižnice, ale prijali aj nové - ktoré so zmenami, ktoré nastali po roku 1990 musia nutne prísť..
Dnes sú používatelia zvyknutí na okamžitý a úplný prístup k materiálom, ktoré hľadajú - toto je výzvou pre informačných profesionálov a riešením by mohol byť Open Access, otvorený prístup. Zdroje v repozitároch OA sú v plnotextovej podobe okamžite dostupné komukoľvek na svete, kto má internetové pripojenie.  Ďalšou výhodou OA je interoperabilita, ktorá však predstavuje hneď niekoľko výziev, najmä technických, ako sú napríklad nové typy obsahu, nový software a systémy a nekonzistentnosť jazyku a terminológie.

Abby Clobridge

V ďalšej časti prednášky sa A. Clobridge zameriava na budúcnosť knihovníkov a na to, aké nové schopnosti by si mali osvojiť - podstatné je pre ňu najmä porozumenie technológiám, dobré vzťahy s akademickým a vedeckým prostredím a nakladateľmi, schopnosť obhájiť sa a dobré organizačné schopnosti.

Svoju prednášku končí pohľadom na model prijímania technológií.

Týmto vystúpením sa zakončila prednášková časť konferencie, nasledovali 3 krátke prezentácie sponzorov - za ExLibris vystúpil Philip Hess, za Albertinu Vladimír Karen a za Elsevier Jiří Jirát.

Workshopy

V popoludňajšom bloku nasledovala séria workshopov, ktoré prebiehali tak, že si každý účastník konferencie mohol vybrať jednu skupinu, ktorú videol zahraničný hosť (Abby Clobridge, Matthew R. Goldner, Tamar Sadeh, Ari Rouvari a Maja Žumer). Každý workshop dostal k dispozícii jedného študenta, ktorý zapisoval jeho obsah a na spoločnom stretnutí ho v angličtine krátko odprezentoval. Každý workshop sa týkal témy, ktorej sa hostia predtým venovali v svojej prednáške, často šlo o zasadenie riešení načrtnutých v prednáške do praxe.  Počas workshopov sa teda preberali témy ako: knižničné systémy vs. Web 2.0, FRBR, digitalizácia zbierok a cloud computing. Ja som bola ako prezentujúci študent priradená do skupiny vedenej Matthewom R. Goldnerom v ktorej sme riešili, ako vylepšiť spoluprácu knižníc, pričom sme sa zameriavali na idei, nie na technológiu.

Akvárium

V poslednom dni konferencie CASLIN  sa už tradične odohralo akvárium, teda riadená diskusia na rôzne témy. Prvou témou bolo „FRBR vs. Amazon", teda zamyslenie nad tým, či má zmysel implementovať do praxe model FRBR (alebo iný koncepčný model), keď verejnosť používa komerčné riešenie typu Amazon. Druhou otázkou bol vzťah vzdelaného knihovníka a náročného čitateľa - pri tejto téme zazneli rôzne názory na požadované vzdelanie knihovníkov a strhla sa vášnivá diskusia aj o spôsobe vyučovania knihovníctva v ČR. Do tretice mala zaznieť diskusia na tému Discovery systems s podotázkou, koľko takýchto systémov je potrebných v ČR/SR - tu sa v podstate všetci účastníci zhodli na tom, že stačí jeden, niektorí dokonca navrhovali zaviesť jediný systém celosvetovo.
Po akváriu nasledovalo ukončenie celej konferencie. Myslím, že všetci návštevníci odchádzali z CASLINU 2011 rovnako ako ja s novými podnetmi na premýšľanie a s motiváciou pre návštevu budúceho ročníka.

Fotogalerie

Líbil se vám článek?
Stáhnout článek v PDF

0 komentářů

Přidat komentář

(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.
(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.

Přečtěte si také

Přihlášení Registrace
RSS Facebook Twitter YouTube
Zobrazit standardní verzi webu

Taky děláme

Feedback