Informačné správanie vo virtuálnych komunitách. Časť II.

Článok volne nadväzuje na predošlú typológiu výmeny informácií vo virtuálnych komunitách, pričom sa autorka venuje predovšetkým špecificky orientovanému informačnému správaniu, ktoré možno nájsť vo vedeckých virtuálnych komunitách a teórii TORSC (Theory of Remote Scientific Collaboration - teória vzdialenej vedeckej kolaborácie).

Úvod

Prvá časť príspevku Informačné správanie vo virtuálnych komunitách bola zameraná predovšetkým na negatívne prejavy členov týchto komunít (Flaming, Trolling, Spamming a Cyber-rape). Aby nepôsobilo virtuálne, elektronické, prostredie iba ako priestor pre nástrahy tohto typu, predstavíme v príspevku ďalšiu časť interaktívneho informačného správania, ktoré sme už spomenuli skôr a možnosti vzájomnej kolaborácie vo virtuálnom prostredí. Nevyhnutnosťou efektívnej kolaborácie vo virtuálnom prostredí je samozrejme harmonizácia zložiek konkrétneho informačného prostredia, minimalizovanie problémov informačných tokov, a pochopenie informačného správania jednotlivých účastníkov výmeny informácií.

Pozitívne interaktívne správanie vo virtuálnom svete

Ľudský prejav a správanie sa v prostredí virtuálneho sveta sa v podstate minimálne líši od reálneho sveta. Tak, ako sa bežne stretneme v dennodennej reálnej komunikácii s rôznymi slovnými hrami a zvratmi, presne tak je to možné aj vo virtuálnom svete. Tak, ako nás v reálnom svete dokáže niekto psychicky a emocionálne podporiť, tak to môže spraviť aj vďaka technológiám vo svete virtuálnom. Otázkou ostáva, do akej miery sa dajú pocity face-to-face komunikácie porovnať a nahradiť komunikáciou „na diaľku". Nechýba nám úsmev, pošklebok, alebo pohľad do očí? Postačia nám „smajlíci", ako náhrada za reálny úsmev? Túto formu komunikácie a správania sa, by sme mohli zaradiť do osobnej komunikácie, ktorá nám síce zabezpečuje prísun určitého druhu a množstva informácií, no kategoricky sa líši.

Hlavným zámerom príspevku je zanalyzovať možnosti cieleného informačného správania (Specific information-oriented behaviour). Ide o proces, pri ktorom sa ľudia stávajú zámerne členmi niektorej z virtuálnych komunít, dúfajúc, že sa dostanú k informáciám, o ktoré majú záujem. Burnett (2000) rozdelil možnosti realizácie cieleného informačného správania na oznamy, otázky a špecifické požiadavky a cielene vytvorené projektové skupiny.  

Virtuálne komunity sú ideálnym priestorom pre zverejňovanie cielených oznamov. Môžeme povedať, že je to ich charakteristickým znakom, odkedy sa vyvíja online komunikácia. Oznam predstavuje formu komunikácie, pri ktorej sa môže meniť rola komunikujúceho od producenta ku konzumentovi. Typickým znakom oznamu je, že tvorí akúsi „ekonomiku výmeny informácií" virtuálnej komunity, ako sám povedal Burnett (2000). Táto výmena je otvorená a nenásilná. Veď čo už je len násilného na ozname o stretávke zo strednej školy na spoločnej web stránke? Ďalšou možnosťou cieleného vyhľadávania, získavania i šírenia  informácií sú otázky a špecifické požiadavky. Ide o formu typickú predovšetkým pre mailovú komunikáciu, diskusné skupiny, chaty. V tomto prípade sú možnosti získavania informácií prostredníctvom jednotlivých členov komunity, prostredníctvom out-communication (získavanie informácií mimo komunity) a prostredníctvom informácií, ktoré sú jednotlivým členom komunity prezentované.   

Nie len pre účely odbornej vedeckej komunikácie, ale i pre komunikáciu pracovných tímov či už  štátnych alebo komerčných spoločností, môžeme hovoriť o cielenom vytváraní projektových skupín.

Cielené projektové skupiny a teória vzdialenej vedeckej kolaborácie - TORSC

Virtuálne projektové skupiny, ako formy virtuálnych komunít, vznikajú s cieľom stopercentne zabezpečiť úspešnosť určitého projektu. Vznik je viazaný predovšetkým na potrebu jednotlivých členov tímu vzájomne komunikovať, kooperovať a kolaborovať. 

Pod pojmom kolaborácia možno rozumieť štruktúrovaný proces, v ktorom pracujú viacerí účastníci na spoločnom cieli, zdieľajú svoje znalosti vzájomným učením a spoločným pochopením. Ide teda o akési cielené informačné správanie skupiny ľudí. Táto forma získavania a výmeny informácií je charakteristická pre medzinárodné pracovné alebo výskumné tímy kooperujúce na veľkých projektoch, výskumoch, často medzinárodných rozmerov. Dnes je nevyhnutné, aby medzi sebou jednotliví špecialisti komunikovali a zdieľali informácie čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Je dôležité odstrániť všetky časové a priestorové bariéry obmedzujúce napredovanie projektu, iba tak sa dá veda a výskum posunúť vpred. Základom dobrej kolaborácie sú dobre fungujúce komunikačné a počítačové technológie, pričom nie je podstatné umiestnenie členov tímu, ani iných zložiek.  

Podľa spoločnosti AIIM (2010), ktorá už takmer šesťdesiat rokov pôsobí na poli vzdelávania, výskumu, kontroly a optimalizácie procesov spoločností uvádza dve základné formy virtuálnej kolaborácie tímov. Synchrónna kolaborácia vychádza z online stretnutí (online meetings) a priamej, okamžitej komunikácie (instant messaging). Asynchrónna je založená na zdieľaní pracovného prostredia (shared workspaces) a komentároch spolupracovníkov (annotations). V súčasnosti sa už objavuje aj pojem Free-form collaboration. Táto forma kolaborácie so sebou prináša nové tools, aby zlepšila celý proces a zredukovala počet emailov napr. v synchrónnej kolaborácii. Kolaboráciu môžeme chápať ako stále sa vyvíjajúci, meniaci a prispôsobujúci sa organizmus. Aj preto AIIM hovorí o životnom cykle kolaborácie. Jednotlivé fázy životného cyklu na seba nadväzujú a ich pochopenie a zavádzanie do procesu má pozitívny vplyv na jej efektivitu. 

Životný cyklus kolaborácie (Zdroj: AIIM, 2010)

Tento konceptuálny model pozostáva z ôsmych fáz. Prvá fáza uvedomenia sa (awareness) je založená na uvedomení si jednotlivých členov skupiny spolupatričnosti k určitej pracovnej, výskumnej entite s cieľom zdieľať jej záujmy. Fáza motivácie (motivation) má za cieľ dosiahnuť konsenzus pri riešení problémov. Fáza vlastnej synchronizácie (self-synchronization) je individuálnou fázou, pričom sa členovia tímu rozhodujú samostatne na základe vlastného zváženia, kedy je nevyhnutné, aby nastali určité veci, začali ďalšie kroky v projekte. Fáza participácie (participation) je založená na vzájomnom porozumení ostatných, „ja participujem, a očakávam od ostatných, že aj oni budú". Sprostredkovacia fáza (mediation) pozostáva z vyjednávania a súvisí s fázou reciprocity (reciprocity) založenej na vzájomnej výmene informácií, pričom na ňu nadväzuje fáza pripomienok a úvah (reflection), ktorá vedie k návrhom rôznych možných alternatív riešenia vzniknutého problému, a napokon je fáza dohovoru (engagement), kedy sa členovia tímu dohodnú na riešení.  

Päť ročný projekt SOC (Science of Collaboratories) sa venoval predovšetkým definovaniu, abstrakcii a popísaniu technického a sociálneho mechanizmu, ktorý vedie k úspešnej distribuovanej kolaborácii. Jedným z kľúčových výstupov tohto projektu bola TORSC - Teória vzdialenej vedeckej kolaborácie. Táto teória poukazuje na faktory, ktoré je nevyhnutné sledovať a analyzovať najmä v súvislosti s počítačmi distribuovanou komunikáciou, organizačným správaním a rozvojom manažérskych informačných systémov. Celý proces fungovania kolaboratória s jednotlivými zložkami, ktoré ho ovplyvňujú možno vidieť na Obrázku 2 Kolaboratórium. Z triangla je zrejmé, že základom sú ľudia, prístup k informáciám a prístup k prostriedkom. Vzájomne sú tieto prvky prepojené distribuovanými, dobre fungujúcimi informačnými technológiami, ktoré zabezpečujú plynulú komunikáciu, potrebné služby, prístup k informáciám prostredníctvom digitálnych knižníc, a vzájomnú interakciu týchto zložiek s okolitým svetom.    

Kolaboratórium (Zdroj: SOC, 2004)  

Spomínané faktory, ktoré ovplyvňujú úspešnosť kolaborácie podľa Olsona, definované v teórii TORSC (2000) sú pracovné prostredie, hodnoty členov pracovnej skupiny, ochota členov podieľať sa na kolaborácii, manažérsky a vodcovský štýl nadriadených členov skupiny, rýchlosť a pripravenosť technického zabezpečenia. V prípade akéhokoľvek výskumu efektivity kolaborácie je nevyhnutné pozorovať a rozpoznať logickú náväznosť jednotlivých týchto faktorov a identifikovať z nich tie, ktoré sú pre dané kolaboratórium najcharakteristickejšie a zistiť, za akých okolností sa dajú zmeniť a nanovo aplikovať. 

Záver

Kolaboratoriá sa stali novou cestou organizovania vedeckej aktivity a výskumov, ale i rôznych komerčne realizovaných projektov. Kolaborácia tímov vo virtuálnom prostredí je novou formou ľudskej organizácie vedeckej i pracovnej činnosti. Tak, ako v nedávnej minulosti laboratóriá zabezpečovali prístup vedcov k informáciám prostredníctvom kolegov priamo v laboratóriu, tak v súčasnosti zastávajú túto úlohu kolaboratóriá, ktoré poskytujú vedcom nie len možnosť vzájomnej komunikácie medzi jednotlivými členmi tímu, ale i prístup k informačným zdrojom ako e-knižniciam a odborným databázam. Vďaka kolaborácii sa môže tešiť vedecký svet progresu v procese získavania, využívania a zdieľania nových i starých informácií. 

Vznik takýchto virtuálnych tímov a ich informačné správanie, a proces kolaborácie, sa stáva podnetom pre mnohé výskumy realizované v informačnej vede. Čiastočne sa tejto problematiky dotkne aj výskum akademického informačného prostredia (VEGA 1/0429/10 ), ktorého výsledky by mali prispieť k vytvoreniu návrhov zefektívnenia akademického informačného prostredia na rôznych úrovniach vzdelávania a kolaborácie, najmä vo výskume.

Použitá literatúra:

AIIM. 2010. What is Collaboration? [online]. [cit. 2010 - 07 - 25]. Dostupné na internete: < http://www.aiim.org/FAQs/What-Is/What-is-Collaboration>.

BURNETT, G. 2000. Information exchange in virtual communities: a typology. Information Research, 2000 [cit. 2010 - 07 - 25]. Dostupné na internete: <http://informationr.net/tdw/publ/infbehav>.

SOC - Science of Collaboratories. 2004. Collaboratory, 2004 [cit. 2010 - 07 - 25]. Dostupné na internete: <http://scienceofcollaboratories.org/>.

OLSON, G. M., OLSON, J. S. 2000. Distance matters. [online]. Human-Computer Interaction, 15, s. 139-178. 2000 [cit. 2010 - 07 - 25]. Dostupné na internete: <http://www.crew.umich.edu/publications/00-04.pdf>.

Fotogalerie

Líbil se vám článek?
Stáhnout článek v PDF

0 komentářů

Přidat komentář

(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.
(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.

Přečtěte si také

Přihlášení Registrace
RSS Facebook Twitter YouTube
Zobrazit standardní verzi webu

Taky děláme

Feedback