Informačné správanie: základné pojmy a prehľad prístupov k skúmaniu tohto spoločenského fenoménu

Cieľom úvodného článku k problematike informačného správania používateľov je predstaviť túto problematiku v širšom kontexte. Autorka objasňuje základné pojmy a popisuje základné prístupy k skúmaniu informačného správania v tradičnom i elektronickom informačnom prostredí.

Úvod

Už odpradávna sa pokladá ľudská psychika za najpozoruhodnejšiu časť ľudského bytia. Mnoho odborníkov z oblasti psychológie, sociológie, lingvistiky a kognitívnych vied sa pokúsilo preniknúť do jej tajov, uvedomujúc si veľký prínos pre spoločnosť a jednotlivé vedné odbory. V súčasnej dobe sa výskumami tohto druhu zaoberajú i ďalšie disciplíny, nehumanitného zamerania. Je to však zložité, ľudská psychika je nevyspytateľná.

Neoddeliteľnou časťou psychiky je správanie, čiže reakcia na určité podnety. Takýmto podnetom je i uspokojenie určitej potreby. Pre nás, ako informačných pracovníkov je možné uvažovať v tomto kontexte o uspokojení informačnej potreby, požiadavky. Cesta k uspokojeniu býva rôzna, čo interpretujú viaceré modely svetoznámych autorov.

Základom pochopenia informačného správania je správne rozpoznanie jeho foriem. Vo všeobecnosti behavioristi považujú správanie človeka za súhrn reakcií na určité stimuly, pričom tieto reakcie sú určované bezprostredne podnetom a úlohou. Podľa nich je správanie prístupné objektívnemu (vedeckému) skúmaniu, čo je však diskutabilné, keďže psychické javy, a ľudské vnútorné pocity a stavy sú prežívané súčasne v určitej situácii, a tým nie sú objektívne postihnuteľné.

Informačné správanie človeka charakterizujeme ako správanie používateľov pri vyhľadávaní informácií. Ide o interakciu človeka s informačnými zdrojmi a systémami v určitej konkrétnej situácii. Správanie je prejavom toho, ako človek vníma, spracúva, pamätá si informácie a ako prostredníctvom nich rieši svoje problémy, čiže ako dané informácie dokáže využiť vo svojom živote. Na informačné správanie človeka vplývajú viaceré faktory, ako vnútorné psychické procesy, sociálne prostredie, situácia, v ktorej vznikla informačná potreba.

Na medzinárodnej úrovni sa uprednostňuje anglické názvoslovie. Profesor Sheffieldskej univerzity, T. D. Wilson, ako jeden z hlavných predstaviteľov tejto problematiky bližšie vo svojej práci Human information behavior (Wilson, 2000), špecifikuje štyri pojmy vyskytujúce sa v kontexte s informačným správaním. Graficky by sa dal ich vzťah zobraziť následovne.

Obrázok 1 Vnorený graf vzťahov v procese informačného správania (Zdroj: Wilson, T. D. Models in information behavior research, 1999)

Information behavior (informačné správanie)

Je súhrn ľudského správania vo vzťahu k zdrojom a kanálom informácií, vrátane oboch foriem informačného vyhľadávania - aktívneho i pasívneho a samozrejme využívania informácií. Zahrňuje komunikáciu tvárou v tvár, komunikáciu s inými ľuďmi, i pasívnu recepciu informácií napr. pri sledovaní TV, bez ďalších zámerov získavať informácie.

Inforamtion Seeking Behavior (správanie pri vyhľadávaní)

Je definované ako zámerné vyhľadávanie informácií s cieľom dosiahnuť určitý cieľ, uspokojiť konkrétnu informačnú potrebu. V priebehu vyhľadávania informácií môže používateľ spolupracovať s manuálnymi informačnými systémami (noviny, knižnica) alebo s počítačovo -orientovanými systémami (ako web)

Information Searching Behavior (prieskumová interakcia) 

Je mikroúroveň informačného správania využívaná používateľom v interakcii s informačnými systémami všetkých druhov. Skladá sa zo všetkých interakcií so systémom od úrovne ľudskej interakcie so systémom (napr. kliknutie myšou na linku až k intelektuálnej úrovni, napr. prijatie Boolovskej stratégie vyhľadávania alebo determinácia kritérií pri rozhodovaní, ktorá z dvoch kníh je viac užitočnejšia), čo samozrejme zahrňuje duševné akty tak, ako i úsudok podľa relevancie dát a informácii pri získavaní informácií.

Inforamtion Use Behavior (správanie pri využívaní informácií)

Skladá sa z fyzických a duševných aktov zapríčinených začleňovaním nájdených informácií do osobného vedomostného fondu. Môže ísť o akty ako označenie časti textu, pre jej dôležitosť alebo významnosť, alebo porovnávanie nových informácií s už existujúcimi.

História prieskumu informačného správania

Prvé zmienky o skúmaní informačného správania môžeme nájsť už počas povojnového obdobia, z roku 1948. Základy výskumov tohto druhu položila Kráľovská spoločenská vedecko-informačná konferencia - The Royal Society Scientific Information Conference, konajúca sa práve v spomínanom roku 1948. Odborníci sa zhodujú v názore, že typické pre prvé výskumy informačného správania je predovšetkým štúdium zdrojov, abstraktov, časopisov a faktor využívania knižníc. Hlavným záujmom bolo určiť ako môžu zdroje informácií ešte viac pomôcť vedcom a ako je možné presvedčiť vedcov lepšie tieto zdroje využívať. 

V osemdesiatych rokoch Palmer (1991) ako jeden z prvých začal skúmať osobnosť, disciplíny a organizačnú štruktúru spojenú s informačným správaním biochemikov, štatistikov a odborníkov príbuzných disciplín. Skúmal informačné správanie špecifických skupín používateľov informácií. Predpokladalo sa, že tento trend bude napredovať, žiaľ, nebolo tomu tak. Poukazujú na to i závery z konferencie ISIC (Information Seeking in Context) (Vakarri, 2008).  

Výskumy informačného správania, tak ako ich poznáme dnes, sú výsledkami dlhodobej, systematickej práce. Výstupmi sú samozrejme už známe modely informačného správania.  Wilson (1996, 1999) sa považuje za priekopníka v tejto oblasti. Jeho model informačného správania je zatiaľ najkomplexnejšie rozpracovaný. Spolu s Walshom (Wilson, Walsh, 1996) vychádzali pri modelovaní z predpokladov, že človek sa pri získavaní, spracovaní a využívaní informácií musí vyrovnávať so stresom. Zároveň je súčasťou sveta, členom kolektívu, zamestnancom organizácie, takže neoddeliteľnou zložkou jeho života je sociálne učenie sa a v poslednej fáze naznačili vyrovnávanie sa s pocitom úspechu, neúspechu, rizika či dobrého zážitku z vyriešenia určitého problému, či už pracovného alebo súkromného. Ide teda o spojenie informačného správania sa osoby v určitom kontexte. 

Ingwersen a Järvelin (2004, 2005) sa zaoberali predovšetkým výskumom špecifickej časti informačného správania - informačným prieskumom. Ellis (1989) sa ako prvý pokúsil pomenovať jednotlivé fázy a úrovne, na ktorých prebieha informačné správanie. Jeho procesuálny model s fázami začatie, reťazenie, diferenciácia, prezeranie, monitorovanie, extrakcia, overovanie a ukončenie neskôr prepracovala Kuhltauová (2004), ktorá tento model obohatila o štádiovú vrstvu (iniciácia, selekcia/prieskum, formulácia, zber, prezentácia) a činnostnú vrstvu (rozpoznanie, identifikácia/formulácia, zhromaždenie, doplnenie). Pôvodný model tak dostal afektívny a kognitívny rozmer.

Prínosom v oblasti spomínaných výskumov bol aj Fosterov (2003) nelineárny model informačného správania. Je založený na identifikácii procesov, kontextov a vzorcov správania a ich vzťahov. Proces vyhľadávania informácií je podľa neho nelineárny, dynamický, holistický a plynulý. Tento model predstavuje interakčný kontext informačného správania.

Odborníci z oblasti informačnej vedy už viackrát upozornili na stereotyp vo výskumoch informačného správania. V súčasnosti sa môžeme stretnúť s novo - nastupujúcim trendom realizácie výskumov. Orientujú sa predovšetkým na používateľa pri riešení jeho každodenných pracovných úloh, na jeho záujmy a komunikáciu v tradičnom aj elektronickom priestore.

Veľmi inšpirujúce výskumy informačného správania v prostredí internetu boli realizované pod záštitou centra CIBER1 (Centre for Information Behaviour and the Evaluation of Research). Zamerali sa predovšetkým na výskumy rôznych používateľských skupín ako sú žurnalisti, divadelníci, doktori, pedagógovia, pri ktorých skúmali využívanie digitálnych knižníc, elektronických zdrojov a digitálne zdravie.

Výskumom informačného správania v elektronickom prostredí, ktoré je momentálne trendom v oblasti informačnej vedy, sa vo svetovom meradle venujú predovšetkým Batesová (1989), Spinková (2004) a Jansen (2004) a u nás Steinerová (2005).

Výsledky potvrdzujú nástup nových trendov a vznik odlišných modelov informačného správania spojených predovšetkým s elektronickým prostredím. Všeobecný trend hovorí o pragmatickom, strategickom vyhľadávaní informácií. Dôležitým faktorom sa stáva vnútorný i vonkajší kontext spracovania informácie a jej následné využitie.

Súčasný stav privádza výskumníkov k zmene celého záberu výskumov. Je nevyhnutné, aby sa nekoncentrovali na človeka ako jednotlivca, ale na človeka resp. používateľa informácií ako člena určitej komunity, ktorá vo veľkej miere dokáže ovplyvniť jeho informačné správanie.

Oddelenie Informačných štúdií na Univerzite v Tampere (Fínsko) uviedlo vo svojej štúdií súvisiacej s ISIC konferenciou (Vakkari, 2008) niektoré dôležité poznatky vychádzajúce z trendov vo výskume informačného správania. Predovšetkým sa zdôrazňoval posun od pôvodného, historicky staršieho, výskumu interakcie (information searching behaviour) k širšiemu chápaniu celého procesu informačného spávania - od zámerného vyhľadávania informácií (information seeking) až ku komplexnému procesu (information behaviour). Podrobnejšie rozpracovaná táto problematika je v dielach Byström (1999), Garvey (1978); Kuhlthauová (2004) a Vakkari (2003, 2008). Analýzu práce a záujmov profesionálov si za základ svojich výskumov zvolili predovšetkým Byström (1999), Ingwersen a Järvelin (2005), Kuhlthauová (2004) a Leckie (1996), Vakkari (2001) a Xieová (2008).

Ruka v ruke so zmenou kľúčových faktorov informačného správania teda prišli aj zmeny preferovaných metód výskumu. Kvantitatívne ustúpili a do popredia sa dostali kvalitatívne metódy. Používatelia sa tak začali skúmať v prirodzených podmienkach (pracovných, osobných). Vcítenie sa do roly používateľa napríklad prostredníctvom interview a profesionálne zblíženie sa s používateľom, prinieslo možnosť balistického skúmania problémov informačného správania, a najmä pochopenie jednotlivých špecifických javov informačného správania. Subjektívne pocity používateľov pri práci so systémom, spôsoby hodnotenia získaných informácií, pocity, ktoré majú pri vyhľadávaní informácií, to všetko bolo základom výskumov tohto obdobia. 

Súčasné výskumy informačného správania sa opäť modifikovali v podmienkach rozvoja informačných technológií. Je to istou mierou spôsobené rozvojom technológií, ale i prirodzenou adaptáciou ľudí, používateľov informácií, na nové „životné podmienky v informačnom svete". Adaptácia prebieha predovšetkým v spôsobe vyhľadávania, spracovávania a využívania informácií. Dôraz sa pritom kladie na spôsob ako to človek robí, ako sa pritom prejavuje, ako sa vyjadruje, aké prostriedky na to využíva a čo ho môže v celom tomto procese ovplyvniť.  

K tomuto komplexnému chápaniu informačného správania prispelo postavenie informačnej vedy a jej vzťah voči kognitívnej vede. Kognícia sa vo všeobecnosti chápe ako schopnosť rozmýšľať, schopnosť využívať inteligenciu na riešenie problémov. CSS (Cognitive Science Society, Spoločnosť kognitívnej vedy, 2009) uvádza, že je nevyhnutné skúmať kogníciu v interdisciplinárnom rámci. Je nepriamo naviazaná a do značnej miery ovplyvňovaná vedami ako antropológia, umelá inteligencia, pedagogika, lingivstika, filozofia, psychológia a v neposlednej rade aj informačná veda. 

Obrázok 2. Disciplíny ovplyvňujúce informačnú vedu (Zdroj: Ingwersen, 2004)

Záver

Informačné správanie sa teda stalo nanovo záujmom výskumov informačných profesionálov, a vedcov, avšak už v inom rámci, ako doteraz. Interdisciplinárne vzťahy otvárajú dvere vedeckej spolupráci, umožňujú lepšie pochopiť nie len používateľa informácií, ale samotného človeka v jeho najvnútornejšej podstate. Ďalšie aspekty skúmania tohto fenoménu predstavím v pokračovaní článku Informačné správanie.

Použitá literatúra:

BATES, M. J. 1989. The Design of Browsing and Berrypicking Techniques for the Online Search Interface. In Online Review [online]. 1989, vol.13, no. 5, 407-424 [cit. 2010-01-29]. Dostupné na internete : <http://www.gseis.ucla.edu/faculty/bates/berrypicking.html>

BYSTROM, K. 1999. Task complexity, information types and information sources. Examination of relationships. Tampere, Finland: University of Tampere, Department of Information Studies. (Acta Universitatis Tamperensis 688). Doctoral dissertation.

ELLIS, D., 1989. A behaviourial approach to information retrieval system design. In: Journal of Documentation, 45(3), 1989, p. 171-212.

FOSTER, A. 2003. A nonlinear model of information-seeking behavior. In Journal of the American Society for Information Science and Technology [online]. Volume 55 Issue 3, Pages 228 - 237 [cit. 2009-05-01]. Dostupné na internete: <http://www3.interscience.wiley.com/journal/106564229/abstract?CRETRY=1&S....

JÄRVELIN, K., INGWERSEN, P. 2004. Information seeking research needs extension towards tasks and technology. In Information Research [online]. 10(1) paper 212 [cit. 2010-01-29]. Dostupné na internete: <http://informationr.net/ir/10-1/paper212.html>.

KUHLTHAU, C. C. 2004. Seeking meaning. 2nd ed. Westport, CT: Libraries Unlimited.

PALMER,  J. 1991. Scientists and information: I. Using cluster analysis to identify information style. Journal of Documentation, 47, 105-226.

PRÁGEROVÁ, L. 2010. Profesionálne informačné správanie softvérových inžinierov: analýza výskumov. 2010. 24 s.

STEINEROVÁ, J., ŠUŠOL, J. 2004. Human behaviour in electronic information seeking. In LlinE. Lifelong Learning in Europe. 2004. Vol.9, issue 3, pp. 154-161. ISSN 1239-6826.

VAKKARI, P. 2003. Task-based information searching. Annual Review of Information Science and Technology, 37, 413-464.

VAKKARI, P. 2008. Trends and approaches in information behaviour research. [online] In  Information Research, 13(4) paper 361.  [cit. 2010-01-29]. Dostupné na internete : <http://InformationR.net/ir/13-4/paper361.html>.

WILSON, T. D. & WALSH, C. 1996. Information behaviour: an inter-disciplinary perspective. London: British Library Research and Innovation Centre, 2003 [cit. 2010 - 04- 20]. Dostupné na internete: <http://informationr.net/tdw/publ/infbehav/prelims.html>

WILSON, T. D. 1999. Models in information behaviour research [online]. Information Research, 1999 [cit. 2010 - 04 - 20]. Dostupné na internete: <http://informationr.net/tdw/publ/infbehav>  

XIE, I. 2008. Interactive information retrieval in digital environments. Hershey, PA: IGI Publishing.

Fotogalerie

Líbil se vám článek?
Stáhnout článek v PDF

0 komentářů

Přidat komentář

(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.
(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.

Přečtěte si také

Přihlášení Registrace
RSS Facebook Twitter YouTube
Zobrazit standardní verzi webu

Taky děláme

Feedback