Ako vníma spoločnosť biblioterapiu?

Článok sa zaoberá vplyvom spoločnosti na biblioterapiu. V úvodnej časti je zahrnutá definícia tejto metódy ako aj história a vnímanie súčasnosti na túto liečbu. Ďalšia časť sa venuje informačnému prieskumu. Ten sa venuje vnímaniu blízkeho okolia na samotnú problematiku. Na záver prichádza zhrnutie spomínaného informačného prieskumu, výsledky sú znázornené číselne, ale aj graficky.
 

Úvod

Určite každý z nás sa občas cíti ako malý Bastian z Nekonečného príbehu, v ktorom ožíva jeho vlastná fantázia, jeho vlastný svet. Dostal sa doň vďaka knihe a knihy majú tú nádhernú vlastnosť, že prostredníctvom nich vieme zabúdať na svoje problémy. Naše knižnice sa postupom času budujú na komunity. Spájajú nás prostredníctvom rôznych záujmov a vytvárajú v nás jednu čitateľskú rodinu. Rastie počet čitateľov. Nemyslím štatisticky, ale čitatelia sa rozvíjajú, rastú a budujú si v sebe tú najzákladnejšiu ľudskú potrebu: byť človekom. My ako knihovníci sa musíme o svojich čitateľov starať a oboznamovať ich s novými možnosťami, aké knižnice dokážu poskytovať. Jednou z týchto nových možností pre naše okolie je aj biblioterapia. Ale je spoločnosť pripravená na biblioterapiu?

Čo je vlastne biblioterapia? Slovo zložené z dvoch písmen, kde jedno znamená kniha a druhé znamená liečenie chorôb. Teda vo voľnom výklade slova by sme si mohli utvoriť najjednoduchšiu definíciu a to, že biblioterapia je liečba pomocou kníh. Ale je to iba liečba?

Christina Deberti Martins definuje biblioterapiu ako „La Biblioterapia es una disciplina moderna, una especialidad bibliotecológica, que consiste en utilizar al libro y la lectura como agentes terapéuticos; basándose en la convicción de que la relación que establece el paciente con la lectura, es compleja y constituye una experiencia única que brinda apoyo, solaz, entretenimiento, información y enriquecimiento espiritual."(Martins, 2009) Definuje ju teda ako modernú disciplínu; ide o špeciálny knihovnícky druh, v ktorom pôsobia „terapeutickí agenti". Pacient je liečený biblioterapiou, ak získa z liečby skúsenosť opornú, zábavnú, informatívnu a hlavne, ak to pacienta duševne obohatí.

Ďalšia knihovnícka definícia sa výrazne nelíši od iných. L. Vášová ju definuje: „Metoda psychoterapie, využívající léčebné a podpůrné účinky četby. Může být individuální i skupinová." (Vášová, 2005)

Čo teda spomínaná biblioterapia je? Je to moderná disciplína, metóda, alebo nejaký nový druh lekárskej vedy? Podľa mňa biblioterapia znamená omnoho viac. Je to konštruktívny, kreatívny proces s ktorým sa človek obohacuje celý život. Návštevy do knižnice, ak sa potrebujeme oprieť o knihu. Rôzne rozhovory o knihách, ktoré trvajú hodiny a ľudí to tak neuveriteľne zbližuje ako nič iné na svete. Darovanie knihy nejakému človeku, ktorý prežil psychickú traumu a ten pocit, že sa mu kniha páčila a pomohla mu tú krízu prekonať. To všetko je akýsi druh biblioterapie.

Karel Čapek píše vo svojej poviedke Sbírka známek: „Kdyby se člověk hrabal ve své minulosti, našel by, že v ní je dost látky na docela jiné životy." (Čapek, 1958, s. 286) A tento citát je vhodný použiť aj na biblioterapiu. Skúsme si pospomínať na knihy, ktoré sme prečítali? Pri každej jednej knihe je jeden ľudský príbeh. Nemyslím dej knihy, ale to ako sme sa ku knihe dostali, čo všetko sa dialo pred, počas i po prečítaní. Myslím, že aj v tomto je kus terapie. Je to podobné ako pri rozhovore o spomínanej knihe. Ale ľudia sa začali rozprávať o knihách odkedy sa knihy začali písať. A tak ako dnes, tak aj v minulosti museli mať nejaké pocity po prečítaní kníh. Prečo je teda biblioterapia ako veda taká mladá?


História a súčasnosť

Historické korene biblioterapie majú svoj pôvod už v starovekom svete. Barbara Janczak píše, že v starovekom Grécku a Alexandrii navrhovali čítať texty Hesioda a Homéra. S ďalšou liečebnou metódou sa stretávame počas obdobia stredoveku. V 13. storočí v nemocnici v Al-Mansur v Káhire kňazi čítali Korán celý deň i noc. Široké praktiky biblioterapie poznáme z dôb 18. a 19. storočia v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, či Škótsku. Ale až v 20. storočí môžeme hovoriť o biblioterapii ako o vede. Prečo je tomu tak?

Tomasz Kruszewski tvrdí, že biblioterapia sa vyvíjala z psychiatrie a psychológie. Preto je to pomerne mladá disciplína. Takisto netreba zabúdať, že nielen psychiatria a psychológia môžu za vývin biblioterapie. Terapeutický charakter literatúry sa rozšíril v 20. storočí aj vďaka špeciálnemu druhu knihovníctva. Hlavný cieľ špeciálneho knihovníctva bol: postaviť knižnice a pobočky v nemocniciach, väzeniach, v centrách pre utečencov, v starostlivých organizáciách a pod. Teda tam, kde je človek pripútaný a nemôže nič robiť.

V súčasnej dobe sa s biblioterapiou stretávame ako s určitým poslaním. Biblioterapia má dôležité poslanie: dokáže liečiť, komunikovať a tvoriť osobnosť človeka. Sme ľudia a teda citlivé, ľudské bytosti. Každého niečo trápi a má svoje smutné obdobia, „svoje vlastné krvácanie". Horšie je to v prípade, keď sa náš duševný svet stane doslovným bojiskom a pomaličky začne miznúť ako Fantázia v Nekonečnom príbehu. „Díra je přece aspoň něco. Ale tam nic není." (Ende, 2001, s. 25) Ľudské vnútro je podobné ako tá Fantázia z rozprávky Nekonečný príbeh. Ale kedy je to, keď sa vnútorný svet človeka rozpadá? Jiří Růžička má na túto otázku odpoveď. „Nejhroznejší utrpení jsou právě ta, kdy se sami sobě ztrácíme a tak nám uniká i smysl světa a našeho života. Tělesné utrpení lze odstranit lékem, mastí, nožem nebo jinou věcí. Duševní utrpení může odstranit pouze člověk." (Růžička, 1996, s. 10-11)

Ak sa človek takto rozpadá, potrebuje niečo, aby ho zachránilo. Opäť to prenesiem do literatúry, zoberme si napríklad Malého princa. Pilot havaruje, míňa sa mu zásoba vody, potrebuje opraviť motor a nemá pri sebe nikoho. Zrazu príde Malý princ a úplne zmení jeho život, nikdy na neho nezabudne. Toto je podľa mňa poslanie psychoterapie a všetkých jej druhov, teda aj biblioterapie. „Hlavní náplní biblioterapie je dosažení změny u klienta (čtenář, uživatel, pacient - dále jen klient), což zahrnuje vlastní pohled na sebe sama a získání nových dovedností, které mu pomáhají lépe zdolávat životní problémy." (Kruszewski, 2008)


Informačný prieskum v spoločnosti

Ľudská spoločnosť nie je jednostranná. Každý človek je iný a práve svojou individualitou a pohľadom na svet prináša spoločnosti nezastupiteľné miesto.

Čítame knihy odkedy sme sa naučili čítať. Ale nie všetky knihy, ktoré sme prečítali, považujeme za tie, ktoré sú pre nás srdcové. Nie každá prečítaná kniha je pre nás „svetlom v zablúdenom tmavom lese". Ja si myslím, že obľúbené knihy nám dokážu spĺňať tie najosobnejšie sny a nájdeme v nich odpovede na naše najintímnejšie otázky. Tie sny a odpovede sú v každom človeku iné. A ak sa tie sny a odpovede k dvom (alebo viacerým) ľuďom priblížia, veľmi ich to zblíži. Na svete neexistujú ľudia, ktorých očarí na knihe (alebo knihách) stále to isté. Aj keď sa nejaká kniha (napríklad Švejk) páči skupine ľudí, každý z nich má úplne iný pohľad na tú knihu. Je to podobné ako líška v Malom princovi. „Ty si zatiaľ pre mňa malý chlapec podobný tisícom iných malých chlapcov. Nepotrebujem ťa a ani ty ma nepotrebuješ. Som pre teba len líška podobná státisícom líšok. Ale keď si ma skrotíš, budeme sa navzájom potrebovať." (Saint-Exupéry, 1999, s. 71) Podobne je to aj s knihami a čitateľmi. Na svete je ich mnoho, státisíce, ale nepotrebujeme všetky. Lebo všetky si nedokážeme skrotiť.

Bol som zvedavý ako vníma ľudská spoločnosť okolo mňa biblioterapiu. Vedia vôbec, čo to je? Preto som spravil informačný prieskum, aby som zistil ako je na tom moje najbližšie okolie. Zostavil som veľmi jednoduchý dotazník, ktorý mal iba 10 otázok.

1. Stretli ste sa už s pojmom biblioterapia?

A) áno.

B) nie.


2. Aký je váš výklad tohto pojmu: biblioterapia?

A) Liečba pomocou kníh.

B) Nový knihovnícky druh marketingu ako získať ľudí do knižnice.

C) Liečebný proces psychológov apsychiatrov na chorú dušu.

D) Iný... (uveďte).


3. Čo si myslíte? Biblioterapia je problematika...

A) Knihovnícka.

B) Psychologická.

C) Podľa mňa aj psychologická, aj knihovnícka.


4. Stretli ste sa v knižnici s biblioterapiou?

A) Samozrejme.

B) Nie.

C) Možno áno, ale neviem, či to bola práve biblioterapia.


5. Viete si predstaviť v knižnici terapeutické oddelenie, kde vám bude nejaký psychoterapeut odporúčať čítanie pre zvládnutie životne ťažkej skúsenosti?

A) Áno, viem si to predstaviť. Knižnica je koniec koncov chrám duše.

B) Je to zaujímavá predstava, ale podľa mňa neuskutočniteľná.

C) Nie, to sa vôbec nehodí pre knižnicu.


6. Snažili ste sa riešiť svoje problémy pomocou čítania kníh?

A) Áno.

B) Nie.


7. Myslíte, že kniha vám pomôže v nejakej ťažkej životnej situácii?

A) Áno.

B) Nie.

C) Neviem.


8. Aký druh literatúry podľa vás pomôže človeku v ťažkej životnej situácii?

A) Beletria.

B) Odborná.


9. Existuje pre vás nejaká kniha, ktorá vám pomôže, keď ste v kríze?

A) Áno, existuje.

B) Nie, neexistuje.


10. Jestvuje pre vás spisovateľ, ktorý vám pomôže, keď sa cítite ťažko?

A) Áno, jestvuje.

B) Nie.

 

Výsledok informačného prieskumu

Prieskumu sa zúčastnilo 103 osôb, ženy mi prejavili viac ochoty na spoluprácu, preto je ich až 75, mužov bolo iba 28. Dotazník som vyhodnotil graficky ku každej otázke.

1. otázka

Graf č. 1

Zo 103 opýtaných sa iba 41 ľudí stretlo s týmto pojmom. Ostatných 62 ľudí sa s tým pojmom nestretli. Nestretli sa s ním nikde, ani v médiách, ani v knižnici, dokonca ani v nemocnici. Poniektorí odmietli vyplniť dotazník pri tejto otázke preto, lebo si nesprávne vyložili tento pojem. Mysleli si, že to má niečo spoločné s bibliou a tak nechceli ísť ďalej.

Biblioterapia je veľmi mladá disciplína, ale jej pojem by nemal byť cudzí. Nie je však rozšírený, neobjavuje sa nikde. Šírenie informácii o biblioterapii nie je také ako by sme čakali. 62 ľudí tento pojem počula prvýkrát. Asi je na nás, na knihovníkov, aby sme biblioterapiu a všetky jej metódy dostali do spoločnosti.

2. otázka

Graf č. 2

Druhá otázka zaznamenala trochu lepšie výsledky. Až 89 ľudí si vyložilo tento pojem tak, že ide o liečbu pomocou kníh, teda o najjednoduchší výklad slova biblioterapia. Jeden respondent hodnotil možnosť B, teda vraj ide o nový knihovnícky druh marketingu ako získať ľudí do knižnice. Ale potrebuje to knižnica? Potrebuje takto na seba upozorňovať? 15 ľudí sa priklonili k názoru, že biblioterapia je liečebný proces a 2 si vyložili tento pojem po svojom. Jeden respondent si vysvetlil tento pojem po svojom, pretože možnosť A sa mu zdala nedostatočná a tak si ju trochu upravil. Podľa neho je to nielen liečba pomocou kníh, ale nejaký vnútorný proces, ktorý človekom prechádza celý život. No a ten ďalší s možnosťou D si vyložil tento pojem, že ide o terapiu pomocou čítania biblie.

Štyria ľudia si neboli istí, ktorú odpoveď označiť. Pre nich bola vyhovujúca odpoveď A, ale aj C, tak preto označili prvú i tretiu možnosť.

3. otázka

Graf č. 3

Položil som túto otázku pretože som bol zvedavý, ako vidí moje najbližšie okolie biblioterapiu. Kto sa tým má predovšetkým zaoberať? Či knihovníci, psychológovia, alebo aj knihovníci a psychológovia. Iba jeden respondent sa priklonil ku knihovníckej problematike. Ostatní ľudia sa prikláňali k psychologickej problematike. 64 respondentov sa priklonilo k psychologickej a knihovníckej problematike. Teda 64 ľudí si myslí, že biblioterapii by sa mali venovať a rozširovať ju ako aj psychológovia, tak aj knihovníci.

Nie je dôležitá aká problematika je biblioterapia. Venujú sa jej psychológovia, psychoterapeuti, ale aj knihovníci, kníhkupci. Dôležité však je, kde sa s ňou človek stretne. Je na nás knihovníkoch, aby sme problematiku biblioterapie rozšírili medzi svojich čitateľoch. Myslím si, že je potrebné uvedomiť spoločnosť, že biblioterapia nie je iba liečba ľudí. Ľudia by mali pochopiť, že biblioterapia je rovnako prístupná každému človeku tejto spoločnosti. Biblioterapia nie je iba pre ľudí, ktorí prídu za psychoterapeutom so svojimi problémami. Je rovnako dôležitá pre ľudí, ktorí nenájdu v sebe tú silu navštíviť lekára. Koľko ľudí trpí depresiami, či inými rôznymi problémami a dusí ich to v sebe? Cesta ku knihám môže byť pre týchto ľudí oveľa dôležitejšia ako návšteva lekára.

4. otázka

Graf č. 4

Opýtal som sa ľudí, pretože som bol zvedavý ako sú na tom naše knižnice. Štyria ľudia sa s biblioterapiou v knižnici stretli. Knihovníci by mali pôsobiť ako radcovia čitateľom, vedieť im doniesť svetlo do ich tmavého života. Iba štyria ľudia našli takúto pomoc vo svojich knižniciach. Ostatní sa priklonili k názoru, že biblioterapiu v knižnici nikdy nenašli. 72 ľudí uviedlo, že s biblioterapiou sa v knižnici nestretli. Buď to knižnice, ktoré navštevujú, neposkytujú, alebo čitatelia si nenašli s knižnicou takú cestu, aby im tento druh terapie poskytovala. Posledná časť opýtaných, 27 respondentov nevie, či sa s biblioterapiou stretla v knižniciach.

Musíme svojich čitateľov upozorniť, že knižnice nie sú „hluché budovy". Knižnica je v prvom rade miesto, kde je neuveriteľné ticho a pokoj. Je to zdroj inšpirácie, relaxu a neraz aj zmeny nálady. Takisto je potrebné si uvedomiť, že knižnica koná mnoho akcií a aj tie sú pre človeka neraz istým druhom skupinovej biblioterapie. Možno by sa ľudia aj chceli zúčastniť rôznych besied, prípadne akcií, ale nevedia o tom. Možno je knižnica pre nich miesto, kde sa  iba vymieňajú knihy. Mnoho ľudí chodí do knižníc a nevie o tom, čo knižnice ponúkajú. Preto je v prvom rade na nás, aby sme informovali spoločnosť, čo všetko knižnica obsahuje.

5. otázka

Graf č. 5

Bol som zvedavý ako sa ľudia pozerajú na knižnice. Preto som sa ich spýtal, či si vedia predstaviť psychoterapeuta v knižnici, ktorý sa bude venovať ľuďom. Príjemne ma respondenti prekvapili. Knižnice majú pre mnohých ľudí isté poslanie, istú dávku istoty a naplnenia snov. Až 57 ľudí si vie predstaviť psychoterapeutické oddelenie, kde príde čitateľ a niekto sa mu venuje.

Potom tu bola skupina ľudí, ktorá sa pozerala na tento problém tak, že by to bolo pekné, ale nevedia si to predstaviť v súčasných knižniciach. Tých bolo 37. Táto skupina respondentov zaujala predstava, ale vzhľadom na súčasný stav knižníc to nevidia reálne.

Posledná skupina ľudí sa nevedela stotožniť s touto predstavou. Podľa nich sa niečo také pre knižnicu nehodí. Je to tým, že knižnice podľa nich majú byť tiché, pokojné a bez kadejakých rečí a predstáv.

6. otázka

Graf č. 6

Čítanie kníh je jedna z najkrajších vecí na svete, aké môže človek robiť. Pomocou čítania kníh sa dokážeme dostať na stovky, ba až tisíce kilometrov od svojho miesta. Knihy dokážu preniesť našu myseľ niekam od svojich problémov. Nehovoriac o literárnych postavách. V literárnom svete jestvuje mnoho postáv a niektoré sa dostávajú do nášho vnútorného sveta ako veľmi blízke osoby.

Šesťdesiatšesť ľudí sa pokúšalo riešiť svoje problémy pomocou čítania kníh. Buď šlo o pracovnú terapiu, teda ľudia sa chceli niečo nové naučiť. Alebo šlo o beletriu a psychické problémy sa strácali pomocou čítania kníh. Napríklad v knihe bolo krásne vykreslené prostredie a postavy v knihách sa stotožnili s reálnym čitateľom.  

Tridsaťsedem ľudí nedokázalo riešiť svoje problémy pomocou čítania kníh. Vysvetľovali mi to tým, že na riešenie problémov potrebujú reálny svet a reálne osoby. Niektorí sa nevedeli rozhodnúť, ale prišli k tejto možnosti, pretože si to nevedia predstaviť.

7. otázka

Túto otázku som vytvoril preto, lebo som bol zvedavý ako moje najbližšie okolie vníma význam knihy. Knihy majú predsa tú nádhernú vlastnosť, že človeku spôsobujú emócie. Koľkokrát si čítame knihu a plačeme nad postavou, ktorú sme v živote nevideli? Koľkokrát pri plakaní kníh dokážeme vyplaviť aj vlastné slzy? Presne na tieto otázky som bol zvedavý.

Sedemdesiat ľudí si myslelo, že kniha im pomôže v ťažkej životnej situácii. Práve táto skupina ľudí je presvedčená o tom, že knihy dokážu človeka povzbudiť a podporiť.

Deväť ľudí si myslelo, že kniha im nepomôže v ťažkej životnej situácii. Podobne ako v minulej otázke, potrebujú na zvládanie ťažkej životnej situácie reálny svet a reálne postavy.

Dvadsaťpäť ľudí sa nevedelo rozhodnúť. Bola to pre nich ťažká otázka. Nevedeli to hlavne preto, lebo by museli vedieť, aká je tá ťažká životná situácia pre človeka.

8. otázka

Táto otázka vyvolala veľkú polemiku. Niektorí ľudia sa nevedeli rozhodnúť, pretože si uvedomovalo vážnosť otázky. Bolo 22 ľudí, ktorí nevedeli rozhodnúť. Preto zvolili obe možnosti. Osemdesiatjeden ľudí malo pocit, že ak by boli biblioterapeuti, „naordinovali" by svojim pacientom beletriu. Štyridsaťosem ľudí by „ordinovalo" odbornú literatúru. Boli aj dvaja, ktorí si mysleli, že žiadna kniha nepomôže človeku v ťažkej situácii, ani beletria, ani odborná.

9. otázka

Pri tejto otázke sa ľudia rozpísali. Z tých 75.tich skoro všetci napísali aj to, aká kniha im pomôže v kríze. Najčastejšie spomínaný bol Malý princ a Biblia, ale spomínané knihy boli aj Alchymista, Osudy dobrého vojáka Švejka, Dáma s kaméliami, Obraz Doriana Graya, Harry Potter, Pán prsteňov, Čajka a takisto aj iné. Takisto mi do dotazníky niektorí písali, že najlepšie knihy sú také, kde je úplne iný svet.

Pre 28 ľudí neexistuje žiadna kniha, ktorá by ich naplnila, pomohla.. Ešte sa k takej knihe nedostali. Nedokázali nájsť knihu, ku ktorej sa vracali, keď im je ťažko.

10. otázka

Bol som zvedavý akého spisovateľa majú v srdci, keď sa cítia ťažko. Odpovede ma veľmi prekvapili. Niektorí ľudia mali podobných spisovateľov na ťažké chvíle ako mám ja.

Podobne ako v predchádzajúcej otázke, aj táto otázka spôsobila mnoho kreativity. Zaznelo mnoho mien ako Antoine de Saint-Exupéry, Jaroslav Hašek, Karel Čapek, J. R. R. Tolkien, Oscar Wilde, Franz Kafka, Karel Jaromír Erben, Lev Nikolajevič Tolstoj, Fiodr Michajlovič Dostojevskij, Charles Bukowski, Herman Hesse, Erich Maria Remarque, Charles Dickens, P. Coelho, Emily Bronteová, Nick Hornby a mnoho, mnoho iných.

Druhú možnosť vyplnilo 38 ľudí. Podobne ako v predchádzajúcej otázke, aj pri tejto otázke boli ľudia, ktorí spisovateľa svojho srdca nenašli.


Zhrnutie

Informačný prieskum ukázal na malej reprezentatívnej vzorke to, ako sú ľudia informovaní o biblioterapii. O tom čo je a hlavne aký je jej význam. Ukázalo sa, že spoločnosť už niečo o biblioterapii tuší, ale nevyhľadáva ju.

Respondenti ukázali, že ich záujem o biblioterapiu by aj bol, ale chýbajú im prostriedky. Najlepšie to vidno na 4. a 5. otázke. Iba štyria ľudia sa stretli s biblioterapiou v knižnici, ostatní sa s ňou nestretli, alebo nevedia, či to bola práve biblioterapia. Zo 103 opýtaných sa našli iba deviati, ktorí si myslia, že psychoterapeutické oddelenie sa pre knižnicu nehodí. Ostatní si to vedia predstaviť, resp. si by to aj chceli, ale nevedia si predstaviť vzhľadom na to, ako vnímajú knižnicu.

Až 70 ľudí si myslí, že kniha pomôže človeku v psychickej traume, v ťažkom probléme. To znamená, že ľudia potrebujú biblioterapiu, ale majú o nej veľmi málo informácii. Prišiel čas, aby sa z nás knihovníkov stali učitelia, ktorí dokážu šíriť informácie. Dnešné knižnice ponúkajú neuveriteľné služby, bez ktorých si ani knižnicu nedokážeme predstaviť. Je na čase, aby sa tieto služby zviditeľnili.

Presvedčme ľudí, že biblioterapia nie je len liečba, ale poslanie pre každého človeka. Tak ako knihy, tak aj biblioterapia je tu pre každého a nikdy nevymizne. Naučme ľudí, že biblioterapia nie je len obyčajné čítanie, ale čítanie, ktoré lieči. (Kruszewski, 2008)

„Knihy sú pre človeka tým, čo pre vtákov krídla."(A. S. Puškin) A tieto „krídla" sa uskladňujú v knižniciach, v miestach, kde sa svet biblioterapie začína utvárať pre každého. Terapia, ktorá z nás neodíde. Preto nezabúdajme, že „Svet je nádherná kniha, ale len pre tých, ktorí vedia čítať." (Karel Čapek)


Zoznam bibliografických odkazov:

ČAPEK, K. 1958. Povídky z jedné kapsy. Povídky z druhé kapsy. Praha : Československý spisovatel, 1958. 313 s.

ENDE, M. 2001. Nekonečný příběh. Praha : Albatros, 2001. 395 s. ISBN 80-00-00957-9.

JANCZAK, B. 2006. Biblioterapia - Teória a prax. In. Knižnica. 2006, č. 2, s. 7-10.

KRUSZEWSKI, T. Biblioterapie - léčba četbou. In. Čtenář. 2008, č. 07. Dostupné online: <http://ctenar.svkkl.cz/clanky/2008-roc-60/0708-2008/tema-biblioterapie-lecba-cetbou-43-196.htm> [cit. 2009-08-22]

MARTINS, C. D. La biblioterapia aplicada a pacientes con Consumo problematico de sustancias psicoactivas: experiencia. 2009. Dostupné online: <http://www.bibliotecahospitalaria.com/?p=291> [cit. 2009-08-22]

RŮŽIČKA, J. 1996. Místo a posláni psychoterapie v dnešní době. In. Psychiatrie I: Sborník přednášek. Praha : Triton, 1996. s. 9-21. ISBN 80-85875-16-0.

SAINT-EXUPÉRY, A. 1999. Malý princ. Bratislava : Cesty. 94 s. ISBN 80-7181-262-5.

VÁŠOVÁ, L. 2005. Biblioterapie. Dostupné online: <http://sigma.nkp.cz/F/LHCQ8CE8D6UIITXKX4BE6MGJ7SKXB8V692YE8SAENDTUBDAQ9V-17253?func=full-set-set&set_number=090989&set_entry=000001&format=999> [cit. 2009-08-21]

Fotogalerie

Štítky: knihy, knihovníctvo
Líbil se vám článek?
Stáhnout článek v PDF

0 komentářů

Přidat komentář

(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.
(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.

Přečtěte si také

Přihlášení Registrace
RSS Facebook Twitter YouTube
Zobrazit standardní verzi webu

Taky děláme

Feedback