V. Bukovský, A. Boďová: "Tak ako rukopis umelca, aj rukopis reštaurátora je svojský a jedinečný."

Vladimír Bukovský je vedúcim Oddelenia laboratórneho konzervovania a reštaurovania dokumentov v Slovenskej národnej knižnici v Martine a Anna Boďová je hlavnou reštaurátorkou oddelenia. Zaoberajú sa klasickým reštaurovaním dokumentov, konzervovaním a preventívnou ochranou.

Vladimír Bukovský, Anna Boďová

Prosím priblížte čitateľom čím sa zaoberá Oddelenie laboratórneho  konzervovania a reštaurovania dokumentov Slovenskej národnej knižnice v Martine?

Vladimír Bukovský: Oddelenie laboratórneho konzervovania a reštaurovania dokumentov v Slovenskej národnej knižnici sa zaoberá tak ako vyplýva z názvu reštaurovaním a konzervovaním, je to hlavná  náplň nášho pracoviska. Ročne zreštaurujeme zhruba 300 až 350 kníh. Z toho je náročných reštaurovaní (na kompletný protokol) okolo 40 až 50.  Sme servisné pracovisko, pre ostatné sekcie SNK. To znamená že plníme aj požiadavky, napríklad správy depozitu, archívu, Slovenského národného literárneho múzea a iné. Robíme preventívnu ochranu, kde sledujeme teplotu, vlhkosť a intenzitu osvetlenia v depozite. Časť nášho oddelenia je zameraná na konzervovanie,  kde vybrané knihy prechádzajú cez mechanickú očistu, dezinfekciu,  plus sa robia povrchové úpravy tukovacími pastami, podľa typu použitého poťahového materiálu - kožené alebo pergamenové väzby. Samozrejme robí sa evidencia týchto kníh.  Ako ďalšie robíme klasické reštaurovanie. To znamená, že je snaha zachraňovať najstaršie a najvzácnejšie knihy z našich depozitov. Skôr ako sa začne s reštaurátorským zásahom je potrebné vypracovať reštaurátorský zámer, ktorý musí obsahovať podrobný opis daného artefaktu. V reštaurátorskom protokole zodpovedný reštaurátor navrhne vhodný spôsob reštaurátorských zásahov, zámer ide na odsúhlasenie zadávateľovi (napr. správa fondu a pod.). Pokiaľ správca fondu má iné predstavy alebo požiadavky je potrebné sa na reštaurátorských postupoch dohodnúť. Problémy sa môžu vyskytnúť aj v priebehu reštaurovania. Na základe týchto zistení je potrebné upraviť pôvodný zámer a dohodnuté  požiadavky. V takomto prípade sa vždy  hľadá určitý  kompromis. Pred samotným reštaurovaním je nutná archívna fotodokumentácia čiernobiela a farebná, ktorá zachytáva skutočný stav historického artefaktu pred zásahom a po ukončení prác. Reštaurovanie delíme na komplexné, kde knihu rozoberáme na jednotlivé časti, (rozobratie knižných dosiek, knižného bloku na samostatné listy a podobne), ďalej je to reštaurovanie v stave in situ, to znamená, že knihu reštaurujeme v celku bez rozoberania. O komplexnom reštaurovaní sa uvažuje vtedy pokiaľ je dokument v takom deštrukčnom stave, že má poškodené knižné dosky a papierový nosič je tak poškodený, že ďalšia manipulácia by zväčšila rozsah poškodenia. Na základe zmerania a vyhodnotenia kyslosti papiera (pH) sa zvolí spôsob neutralizácie vodný a nevodný (spôsob neutralizácie závisí od kvality papiera - pevnosť, rozpustnosť farieb a iné). Vodný spôsob znamená, že listy sa ponoria do vodného roztoku sýteného uhličitanu horečnatého, a na nevodný spôsob sa používa postrek - Bookkeeper. Keď sú listy zneutralizované, tak pristúpime k reštaurovaniu poškodených listov. Chýbajúca papierovina sa doplní tekutou papierovinou v dolievacom zariadení. Trhliny a iné poškodenia reštaurujeme japonským papierom, ako lepidlo používame ryžový, pšeničný škrob, nepoužívame syntetické lepidlá. Po zreštaurovaní listov sa knižné dosky skompletizujú a knižný blok bude ušitý podľa pôvodného typu, nevolíme iný typ šitia. Čiže robíme presne tú istú väzbu s novými materiálmi. Prakticky rekonštruujeme knižný blok - knižné dosky, poryv a všetko dohromady, až máme knihu po reštaurovaní. Pri reštaurovaní  in situ ide väčšinou o zásahy, ktoré sa robia v knižnom bloku (reštaurovanie japonským papierom, dolievanie tekutou papierovinou a podobne). Toto reštaurovanie sa uplatňuje pri menšom poškodení knihy.

Anna Boďová: Treba dodať, že nie vždy sa používajú všetky materiály nové, to je dosť dôležité, lebo niekto môže mať predstavu, že vlastne všetko dáme nové. Na niektorých knihách sa opraví a doleje nový materiál, ale pôvodné knižné dosky, pôvodné poťahy, kapitáliky všetko aplikujeme späť. Teda všetko čo na  knihe je a je použiteľné, sa vráti späť na pôvodné miesto.

V.B: Našou snahou je zachovať čo najviac toho čo z minulosti s knihou prišlo, ale niekedy sa to celkom nedá.

Ďalej sa zaoberáme metodickou činnosťou, robíme školenia, exkurzie. Chodíme na konferencie, kde zbierame informácie a takisto ponúkame naše skúsenosti.

    

Vyučuje sa reštaurovanie dokumentov iba na vysokej škole alebo aj na stredných školách?

A.B: Na Slovensku sú v súčasnosti dve stredné školy, v Banskej Štiavnici a Košiciach, ktoré sú zamerané na všeobecné reštaurovanie, napríklad keramiky, textilu, nástenných malieb. Reštaurovaniu knižných väzieb je venovaná iba určitá časť vyučovacích hodín.

V.B: Čo sa týka vysokých škôl, reštaurovaniu papiera a čiernobielych fotografii sa venuje ateliér reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Na katedre Mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity, pripravujeme študentov skôr na funkciu správcu depozitu tak, aby absolvent bol schopný spolupracovať s reštaurátormi a konzervátormi, konzultovať reštaurátorské zámery a ovládať postup preventívnej ochrany dokumentov. Na našom oddelení sa okrem  bežnej prevádzky venujeme aj stážistom z iných inštitúcií a študentom. Po skončení stáže dostávajú potvrdenie o absolvovaní stáže na našom pracovisku. Táto činnosť vyplýva z nášho postavenia ako metodického centra v rámci knižničného zákona. Taktiež poskytujeme poradenskú službu, napríklad múzeám - týkajúcu sa problémov s identifikáciou poškodenia knižných a archívnych dokumentov, so správnym spôsobom uchovávania dokumentov v depozitoch, t.j. s preventívnou činnosťou ale aj pri riešení mimoriadnych udalostí napr. pri zatečení kníh, pri výskyte plesní a pod.

Kde ste študovali?

A.B: Ja sa kníhviazačstvu venujem od pätnástich rokov, kedy som sa začala učiť tomuto remeslu v malom mestečku vo Vidnave na Morave. Maturitu som dokončila na strednej polygrafickej škole v Bratislave, odkiaľ som pokračovala na Univerzite Mateja Bela v odbore Muzeológia a kultúrne dedičstvo.

V.B: Ja som chemik, vyštudoval som odbor organická technológia - výroba liečiv. Po škole som nastúpil na Lekársku fakultu v Martine kde som vyučoval lekársku chémiu a biochémiu 19 rokov. Potom som dostal ponuku miesta v Slovenskej národnej knižnici od prof. PhDr. Dušana Katuščáka, PhD. (generálny riaditeľ SNK pozn. red.), kde som mal na starosti prípravu masovej neutralizácie papiera knižných a archívnych dokumentov. Už v roku 1989 keď som nastupoval na toto miesto bolo jasné, že problematika neutralizácie papierových dokumentov bude nutnosťou vo všetkých knižniciach.

Ak sa chce niekto reštaurovaniu venovať, je nutné aby mal vyštudovaný reštaurátorský odbor, alebo sa tým môže zaoberať aj amatér - nadšenec? Čo všetko musí človek vedieť aby mohol byt reštaurátorom?

A.B: Ak sa chce niekto venovať reštaurovaniu profesionálne, je potrebné aby mal vyštudovaný reštaurátorský odbor, a tým pádom získa potrebné vedomosti. Aj keď najdôležitejším prvkom je určite nadšenie pre túto odbornú činnosť.

V.B: Určite netreba brániť amatérom v tejto činnosti, avšak je dôležité aby mali prístup k určitým manuálom a technológiám a odbornej literatúre. V súčasnosti je veľkým informačným pomocníkom internet, kde je možné získať potrebné  informácie. Avšak štúdiom na odbornej škole sa rozširuje obzor, škola človeku otvorí svet a ukáže mu ako sa to robí inde. Aj v tejto profesii ide vývoj vo svete rýchlo dopredu. Samozrejme reštaurátor musí byť čiastočne aj chemik.

Existuje literatúra ktorá sa reštaurovaním zaoberá?

V.B: Literatúra týkajúca sa reštaurovania je veľmi rozdrobená a neucelená. Iste v našom fonde nájdeme príručky ako reštaurovať a ako sa chovať ku knihám. Ucelený návod na reštaurovanie však nie je. Aj v klasickom reštaurovaní sa objavujú stále nové trendy, materiály a chemikálie ktoré vraj možno použiť i tie, čo používať netreba, k literatúre preto treba z hľadiska dnešnej doby pristupovať kriticky. Pretože jeden problém môžu 4 autori riešiť rôznym spôsobom. Existujú nemecké, anglické, francúzske, talianske reštaurátorské školy, z ktorých každá má trochu iné ponímanie reštaurovania, nedá sa teda určiť ktorá škola je najlepšia. Ale dobrý pocit sme mali z návštev  v knižniciach a archívoch v Česku, Nemecku a Taliansku (knižnice v Benátkach, vo Florencii, v Ríme, vo Vatikáne), kde majú vysoko špecializované pracoviská, že postupy ktoré sme mali možnosť vidieť sú úrovňou porovnateľné s reštaurovaním na našom pracovisku. Mali sme možnosť podrobne vidieť taliansku školu v praxi a zistili sme, že každý reštaurátor robí svoje remeslo trochu iným spôsobom. Teda ako rukopis umelca, aj rukopis reštaurátora je svojský a jedinečný. Zaujímavosťou bolo, že reštaurátori vo Vatikáne nepoužívajú pri svojej práci žiadne zdraviu škodlivé látky, ako napríklad formaldehyd. Dezinfekciu a sušenie robia postupným vymrazovaním splesnených kníh. Teda ucelený a konkrétny návod na reštaurovanie neexistuje.

Existuje nejaká preventívna starostlivosť, ktorou sa dá zabrániť poškodeniu dokumentov?

V.B: Pri správnej starostlivosti o dokumenty sú najdôležitejšie tri základné faktory, na ktoré treba klásť dôraz. Teda dokumenty sa majú nachádzať v prostredí kde je  prijateľná teplota (cca 18-21oC), vlhkosť v norme (45-55 %) a svetlo podľa potreby - najlepšie takmer žiadne. Ak sa dodržia tieto normy, prirodzené starnutie materiálu sa neurýchli.

Je možné knihu zreštaurovať aj doma?

A.B: Menšie opravy, napríklad na väzbách detských kníh alebo modlitebných knihách, sa dajú zrealizovať aj doma, pokiaľ nie sú zaplesnené. V obchode sa dajú kúpiť pásky na báze škrobových lepidiel, ktoré materiál nepoškodia. Dajú sa robiť aj väčšie opravy, ale sú finančne náročné a sú náročné aj z hľadiska používaných materiálov (napr. kde zohnať japonský papier).

S akým najstarším dokumentom ste prišli do styku?

A.B: S najstarším dokumentom s akým som pracovala bolo pergamenové fólio z Antifonára z druhej polovice 12. storočia. Notácia -Neumova vychádzajúca zo sanktgalénskeho typu. Potom neprebádané  listiny z 15. storočia písané na pergamene. Tieto sa mi do rúk dostávajú najmä z lyceálnej knižnice v Kežmarku. Jeden z najstarších dokumentov a pre mňa srdcovka bola Historia Lombardica alebo Legenda aurea (prináša legendy a povesti o rôznych svätých, jej pôvodcom bol dominikánsky mních z Talianska Jakobus de Voragine, ktorý žil v 13. st.) 

S akým najväčším problémom ste sa stretli v rámci vášho pôsobenia na tomto pracovisku? Ako ste ho riešili?

A.B: Najväčší problém, ktorý som ja riešila bolo Psalterium Chorale (znotovaný žaltár) z roku 1585, ktoré bolo zreštaurované laickým spôsobom. Bolo tam zachytené obdobie reformácie a záznamy, ktoré sa vrchnosti nehodili prelepili a prepísali po svojom. Tu nastal problém, lebo to bolo celé treba zreštaurovať a poodliepať. Nakoniec sme to vyriešili tak, že sme tam nechali všetko. Časti, ktoré boli nalepené sme odlepili, ale vliepali sme ich na spôsob voľných listov tak, pričom sme zachovali postupnosť, aby si v tom bádateľ mohol listovať.

V.B: Veľkým problémom čo sa týka reštaurovania, ktorý tu máme sú noviny, alebo novinový papier. Je vyrobený na nekvalitnom kyslom papieri, ale stále nesie veľké množstvo aktuálnych informácií. Keď ku nám prídu, aby sme zachránili dajme tomu 50 ročné noviny ako originál, tak to často odmietame, pretože náklady na ich zreštaurovanie sú enormné, obrovské množstvo práce a výsledok je chatrný, pretože predĺžime im síce životnosť o pár rokov, ale zachrániť sa nedajú.

V čom sa líši metóda reštaurovania dokumentov používaná v súčasnej dobe od metód, ktoré sa používali napr. pred 50 rokmi?

A.B: Zhodou okolností sa mi do rúk dostali dve tlače zo 16. st., jedna už bola zreštaurovaná našimi predchodcami, približne pred 50 rokmi a druhú som reštaurovala ja. Vtedy bol taký trend, aby sa zachoval korpus knihy, ale už tak nezáležalo na knižných doskách a pokryve. Čiže sa stalo to, že pôvodné drevené dosky nahradili lepenkovými, dali novú kožu, a  nevrátili všetky fragmenty zo starej kože, aj s poškodením ako to robíme. Mne sa tieto dve knihy dostali do rúk náhodou a urobila som  zhodnotenie a porovnanie reštaurovania zo súčasnosti s minulosťou. Ako som spomínala boli tam dosť veľké nezrovnalosti. Ale nikdy neodsudzujem tých čo reštaurovali pred nami, snažili sa reštaurovať podľa daných možností a vedomostí. Svojim laickým zásahom zachránili veľmi veľa historických artefaktov. Súčasných reštaurátorov určite do budúcna čaká to, že ich určite niekto poukáže na nedostatky v tejto oblasti. Vývoj ide nezadržateľne  dopredu. Reštaurujem už nejaký ten rok, čiže sama vidím ako sa reštaurovalo keď som začínala a ako sa reštauruje teraz. Je naozaj vidno veľký posun, pretože je väčšia dostupnosť informácií, veľmi nám pomáhajú odborné semináre a samozrejme  internet.

Aké sú nové trendy v reštaurovaní? Môžete menovať nejaké inovácie v reštaurátorských technológiách?

V.B: Všetky inovácie smerujú k tomu, aby materiály boli čo najpodobnejšie tomu, čo bolo použité na originály. Aké nové inovácie by sa prakticky dali spraviť? Nové materiály? Ťažko. Vraciame sa k historickým. Nové lepidlá? Žiadne, vraciame sa k historickým. Teda k ručnej výrobe v ručnom reštaurovaní si to môžeme vylepšiť kvalitnejšími pracovnými pomôckami, ale technika ostáva. Už sme počuli aj také názory, že ľudia mali predstavu, že kniha sa vloží do nejakého zariadenia, na konci sa vyberie a je zreštaurovaná. Inovácii pri ručnom reštaurovaní je veľmi málo, inovácie sú skôr pri konzervovaní ako sú napr. masové neutralizácie, sterilizácie, dezinfekcie alebo sušenia, kde sa už môžu uplatniť nové strojné technológie.

Slovenská národná knižnica kúpila unikátny stroj, na čo sa používa SurveNIR?

V.B: Je to moderné zariadenie, ktoré vyvinula jedna skupina odborníkov na konzervovanie papiera v rámci európskeho programu rozvoja týchto technológií. Toto zariadenie je schopné urobiť analýzu papiera, to znamená, z čoho bol ten papier vyrobený, čím bol plnený, čím bol zaglejený, a aká je aktuálna pevnosť tohto papiera, tak že sa do toho papiera fyzicky nezasahuje. Metóda tohto zariadenia spočíva v tom, že papier sa ožiari žiarením z blízkej infračervenej oblasti (NIR). Krivka, ktorá ten prístup zaznamená, je porovnávaná s ďalšími, asi 2400 krivkami rôznych typov papiera (ručných a strojových), ktoré sú uložené v počítači. Každá krivka papiera odráža špecifické vlastnosti papiera. Ak sa krivka získaná pri meraní neznámeho papiera zhoduje s niektorou krivkou uchovanou v PC dá sa predpokladať, že neznámi papier má rovnaké, alebo podobné vlastnosti ako papier s porovnateľnou krivkou v PC. Veľkou výhodou metodiky je, že je to nedeštruktívne, čiže po meraní na papieri nezostane žiadna stopa.

Kedy začne zriaďovanie Integrovaného konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach, aké pracoviská tam budú, čím sa konkrétne budú zaoberať?

V.B: Centrum už sa zriaďuje, už sa buduje, ale v trochu inej konštelácii ako sme mali v pláne na začiatku. Zatiaľ sa buduje digitalizačná časť toho centra. Druhá časť, ktorá mala zabezpečiť pracoviská ako sme my, to znamená predovšetkým tú konzervačnú časť, masovú neutralizáciu, masovú sterilizáciu, je zatiaľ odložená na neskoršiu dobu.

A ako je to s financiami, keď si niekto chce dať zreštaurovať knihu?

Naše reštaurátorské pracovisko v SNK  je najväčšie na Slovensku ale zo štatútu nám vyplýva, že  nerobíme pre verejný sektor, čiže reštaurovanie a konzervovanie robíme len pre SNK, resp. niektoré knižnice s ktorými nás spájajú zmluvy. Cena za reštaurovanie spočíva v nákladoch na mzdy, nákladoch na materiál a energie. To znamená ak si človek chce dať zreštaurovať knihu má dve možnosti. Prvá je, že si ju môže zreštaurovať sám a my mu poradíme ako, alebo sa obráti na profesionálnych reštaurátorov.

Fotogalerie

Líbil se vám článek?
Stáhnout článek v PDF

0 komentářů

Přidat komentář

(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.
(If you're a human, don't change the following field)
Your first name.

Přečtěte si také

Přihlášení Registrace
RSS Facebook Twitter YouTube
Zobrazit standardní verzi webu

Taky děláme

Feedback